logo tanečného divadla ATak
Tanečné divadlo ATak

Od svojho vzniku v roku 1998 sa tanečné divadlo ATak neustále hýbe a atakuje publikum. Má za sebou 500 vystúpení naprieč Slovenskom, okolitými štátmi aj ďalekým zahraničím. Vyjadruje sa tancom a symbolmi, útočí na tajné zákutia duše a vynáša na svetlo pravdu o ľudských slabostiach. Pôvodne partia bratislavských gymnazistov sa rozprástla na nadšencov z celého Slovenska.

V centre pozornosti ATaku je vždy človek. Niekedy zasadený do vymyslených príbehov či rozprávok (Nechcené REQUIEM, Nič, s.tr.o.MY, smeti!, zloDEJ, XXL, Záh(r)ada, zimOsen, koNIEc, Galéria), inokedy zakorenený do reálneho predobrazu z histórie (Golgota, Šero, Slnko za mrakmi, eX.o.dus., Pra(e)meň, (v)RAJ, OKO, S(h)alome, Chcel(a) by som letieť).

Hoci sa Boh vždy nespomína explicitne, jeho nepochopiteľná láska k človeku je v pozadí každého námetu. Bez nej si nevieme vážiť slobodu ani život. Bez lásky žijeme v šere, na smetisku vlastných dejín, meníme sa na neplodné stromy, žijeme za múrom, v slzách, vysycháme, starneme a zamŕzame. Zachraňujúca láska môže mať podobu obetujúcej sa matky, slnka, anjelov či mladého klauna… Je to ale vždy láska a nákazlivá chuť žiť, ktorou chce ATak „útočiť“ aj naďalej.

Chcel(a) by som letieť... Doznievajú kruté päťdesiate roky a sudca Pavol Korbuly sa ocitá na letisku, kde mu náhodné stretnutia pripomínajú jeho poslednú obeť, Zdenku Schelingovú. Na pozadí týchto úvah sa odohráva predstavenie, ktoré tanečnými obrazmi, ale i hudbou a slovom, stvárňuje jednotlivé kapitoly Zdenkinho života. Detstvo, povolanie, prácu v nemocnici, pomoc väzneným kňazom, následné utrpenie počas vypočúvania a zrod pre nový život. Sudca nemôže odčiniť to, čo spôsobil mnohým postavám slovenskej Cirkvi a tak sa naskytá otázka – existuje odpustenie pre takéhoto človeka? Cez metaforu čakania na lietadlo a letiskovej haly sa v jeho mysli ponárame do Zdenkinho príbehu. Divadelná inscenácia Chcel(a) by som letieť vytvorilo tanečné divadlo ATak pri príležitosti 100. výročia od narodenia blahoslavenej Zdenky Schelingovej (24. 12. 1916). Je pripomienkou jej života ako cesty s pohľadom upretým k nebu, života naplneného túžbou letieť vždy vyššie a vyššie. Tanec sprevádza hovorené slovo a hudba – autentické modlitby a úvahy Zdenky Schelingovej zhudobnené špeciálne pre toto predstavenie Tvorivou skupinou Poetica Musica. Vstupné na toto podujatie je dobrovoľné. Tanečné divadlo ATak Tvorivá skupina Poetica Musica Úsmev uprostred lží a utrpenia – naivita? Je odpustenie najväčšia vec v živote? Zaži Príbeh Zdenky Schelingovej, ktorý vami pohne. chcel a by som letiet doznievaju krute patdesiate roky a sudca pavol korbuly sa ocita na letisku kde mu nahodne stretnutia pripominaju jeho poslednu obet zdenku schelingovu na pozadi tychto uvah sa odohrava predstavenie ktore tanecnymi obrazmi ale i hudbou a slovom stvarnuje jednotlive kapitoly zdenkinho zivota detstvo povolanie pracu v nemocnici pomoc vaznenym knazom nasledne utrpenie pocas vypocuvania a zrod pre novy zivot sudca nemoze odcinit to co sposobil mnohym postavam slovenskej cirkvi a tak sa naskyta otazka existuje odpustenie pre takehoto cloveka cez metaforu cakania na lietadlo a letiskovej haly sa v jeho mysli ponarame do zdenkinho pribehu divadelna inscenacia chcel a by som letiet vytvorilo tanecne divadlo atak pri prilezitosti 100 vyrocia od narodenia blahoslavenej zdenky schelingovej 24 12 1916 je pripomienkou jej zivota ako cesty s pohladom upretym k nebu zivota naplneneho tuzbou letiet vzdy vyssie a vyssie tanec sprevadza hovorene slovo a hudba autenticke modlitby a uvahy zdenky schelingovej zhudobnene specialne pre toto predstavenie tvorivou skupinou poetica musica vstupne na toto podujatie je dobrovolne tanecne divadlo atak tvoriva skupina poetica musica usmev uprostred lzi a utrpenia naivita je odpustenie najvacsia vec v zivote zazi pribeh zdenky schelingovej ktory vami pohne
zazi
0
1492975800
chcel a by som letiet