Presadzuje politika iba záujmy mocných? Môžu byť politici v demokracii autentickí? Je demokracia len divadlom pre ľudí?
Po posledných parlamentných voľbách dospeli niektorí novinárikomentátori k presvedčeniu, že skutočnú moc rozhodovať o dôležitých veciach majú na Slovensku iba oligarchovia. Je to skutočne tak? Sú politici iba dobre platenými hercami? Do akej miery môže bežný človek dôverovať politikom a ich sľubom? Hľadať odpovede na tieto a iné otázky s nami budú dvaja skúsení politológovia a uznávaný sociológ, ktorí sa zatiaľ spolu v diskusii nestretli. Budeme sa s nimi rozprávať o tom, ako prebiehajú volebné kampane a do akej miery sú v nich politici autentickí. Dozvieme sa aj ich názor na to, či voľby môže vyhrať úprimný politik. Inšpiráciou pre zaradenie tejto témy do nášho programu nám bol nový film Zuzany Piussi „Ťažká voľba“, ktorý vám v rámci nášho festivalu premietneme o tri dni skôr. Dokument, v ktorom politici pôsobia miestami ako komické postavičky v zle režírovanej divadelnej hre, nastoľuje mnohé otázky o pravej podstate demokracie. Či už vás k účasti na diskusii navnadí spomínaný film alebo si ju prídete vypočuť sami od seba, sľubujeme vám, že nebudete sklamaní.
Grigorij Mesežnikov

Grigorij Mesežnikov

Známy a médiami často citovaný politický analytik. V osemdesiatych rokoch vyštudoval na Moskovskej štátnej univerzite (MGU) sociálnopolitické vedy. V deväťdesiatych rokoch spoluzakladal Inštitút pre verejné otázky, ktorého je dnes prezidentom. Osobitne sa venuje analýze slovenskej politickej scény. Pred poslednými parlamentnými voľbami slovenskú verejnosť zaujal analýzou volebných programov jednotlivých strán. Jeho články môžete nájsť napríklad v Denníku N. Slovenské politické elity sleduje podrobne, no napriek tomu si s nimi netyká. Novinári sa na Slovensku podľa neho pričasto sústreďujú len na čiastkové správy, a preto im unikajú širšie súvislosti. Aj vďaka tomu sa niektorým úspešným politikom darí dlhodobo presviedčať ľudí, že sú iní než v skutočnosti.
Alexander Tomský

Alexander Tomský

Český politológ, publicista a prekladateľ. V exile vo Veľkej Británii vyštudoval medzinárodné vzťahy na London School of Economics a tomistickú filozofiu na London Institute of Education. Pôsobil ako profesor sovietológie a europských politických dejín na Keston College. V 80. rokoch založil a viedol londýnske exilové vydavateľstvo Rozmluvy a pomáhal pašovať zakázanú literatúru do Československa. Pracoval ako poradca premiérky Margaret Thatcher pre strednú a východnú Európu. Po páde železnej opony prednášal na New York University v Prahe a pôsobil v niekoľkých vydavateľstvách. Preložil a zostavil niekoľko kníh aforizmov anglických autorov, najmä G. K. Chestertona. Teraz sa venuje predovšetkým téme masovej migrácie, pričom sa nebojí používať politicky nekorektný jazyk. Svoje komentáre publikuje v časopisoch E15, Týždeň a na svojom blogu. Tvrdí, že Európania nepotrebujú spoločný "superštát".

Michal Vašečka

Michal Vašečka

Narodil sa v Poprade (1972). Vyštudoval sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a Masarykovej univerzite v Brne. Následne študoval na New School for Social Research v New Yorku a v roku 2004 získal titul PhD. na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity. Pracoval pre Dokumentačné centrum pre výskum slovenskej spoločnosti, Inštitút pre verejné otázky a na Fakulte sociálnych štúdií Masarykovej univerzity. Založil Centrum pre výskum etnicity a kultúry. Bol poradcom Svetovej banky a Agentúry pre vedu a výskum SR. Venoval sa rómskej problematike na Slovensku a v rôznych európskych štátoch. Participoval na štúdii UCLA “The Racialization and Feminisation of Poverty in Central Europe“ v rokoch 1998-1999, štúdii Svetovej banky „Social Exclusion and double marginalization of Roma in Slovakia in 1998-2000, štúdii UNDP Sociographic Mapping of Roma communities in Slovakia in 2001-2002 a štúdii GHK Peer review on supporting labour market integration of Roma v roku 2010. Michal Vašečka publikoval Globálnu správu o Rómoch na Slovensku, najlepšie hodnotenú knihu zaoberajúcou sa rómskou problematikou na Slovensku a bol spoluautorom Stratégie rómskej integrácie do roku 2020 schválenej vládou SR v roku 2012.