Liberáli vs. konzervatívci: kto má pravdu?
Myšlienkový stret poľského konzervatívca a slovenského liberála. Diskusia v anglickom jazyku s tlmočením.
Samuel Abrahám, Ryszard Legutko
Politika

Liberalizmus a konzervativizmus stoja proti sebe. Liberáli sú presvedčení, že pravdu má liberalizmus, a konzervatívci sú presvedčení, že liberáli sa mýlia a pravdu majú oni. Postoje sú vyhrotené. Azda už od francúzskej revolúcie sú tí druhí „nerozumní, bigotní, fanatickí“. Liberáli zdôrazňujú právo jednotlivca na slobodu, konzervatívci častejšie hovoria o práve politického spoločenstva na zdieľanú kultúru. Obe skupiny majú svoje vlastné kruhy. Málokedy sa však spolu stretnú, aby v diskusii zistili, ako je to naozaj.

Cieľom diskusie poľského konzervatívca Ryszarda Legutka a slovenského liberála Samuela Abraháma bude pretnúť tieto často paralelné svety. Nehovoriť o tých druhých medzi svojimi, ale zoči voči tým druhým predkladať svoje dôvody na posúdenie. Čo je podstatou sporu? Kde sa spor vedie? Kto stavia na dobrých základoch a kto na piesku: liberáli alebo konzervatívci?

Samuel Abrahám

Samuel Abrahám (1960) je rektorom Bratislavskej medzinárodnej školy liberálnych štúdií (BISLA) a zároveň jedným z najvýznamnejších slovenských politológov. Študoval v Kanade na University of TorontoCarleton University, kde získal doktorát v odbore politickej filozofie a komparatívnej politiky. V roku 1990 bol pri založení katedry politológie na Univerzite Komenského. V rokoch 1996 – 2006 založil a viedol Výberový vzdelávací spolok. Od roku 1996 rediguje a vydáva časopis Kritika & Kontext. Je spoluzakladateľom združenia ECOLAS, ktoré združuje okolo 20 európskych vzdelávacích inštitúcií. Vydal knihy Pokus o analýzu slovenskej spoločnosti (Kalligram 2002) a Resetované Slovensko. Čistá teória vs. politická prax (Kalligram 2012), kde analyzuje vplyv politickej kultúry na politický život.

Ryszard Legutko

Ryszard Antoni Legutko (1949 – ) je označovaný za jedného z najväčších konzervatívnych európskych mysliteľov súčasnosti. Je profesorom filozofie na Jagelonskej univerzite v Krakove. Špecializuje sa na antickú a politickú filozofiu. Preložil niekoľko platónskych dialógov do poľštiny. Napísal vyše 20 kníh, v ktorých sa kriticky vyjadruje k súčasnej politickej kultúre demokracie, liberalizmu a tolerancie. Veľký ohlas vzbudila jeho „Esej o duszy polskiej“ (2008), kde plasticky vykreslil stratu historickej pamäte v súčasnej poľskej spoločnosti. V roku 2013 vydal monumentálne dielo Sokrates – Filozofia męża sprawiedliwego, ktoré získalo prestížnu cenu  tzv. Nagrody Literackiej im. Józefa Mackiewicza.  V roku 2007 bol poľským ministrom školstva, v súčasnosti je poslancom v Európskom parlamente za stranu Právo a Spravodlivosť a členom frakcie konzervatívcov a reformistov.