Chcel(a) by som letieť...
Príbeh Zdenky Schelingovej, ktorý vami pohne.
Tanečné divadlo ATak
Tvorivá skupina Poetica Musica
Zaži

Doznievajú kruté päťdesiate roky a sudca Pavol Korbuly sa ocitá na letisku, kde mu náhodné stretnutia pripomínajú jeho poslednú obeť, Zdenku Schelingovú. Na pozadí týchto úvah sa odohráva predstavenie, ktoré tanečnými obrazmi, ale i hudbou a slovom, stvárňuje jednotlivé kapitoly Zdenkinho života. Detstvo, povolanie, prácu v nemocnici, pomoc väzneným kňazom, následné utrpenie počas vypočúvania a zrod pre nový život. Sudca nemôže odčiniť to, čo spôsobil mnohým postavám slovenskej Cirkvi a tak sa naskytá otázka – existuje odpustenie pre takéhoto človeka? Cez metaforu čakania na lietadlo a letiskovej haly sa v jeho mysli ponárame do Zdenkinho príbehu.

Divadelná inscenácia Chcel(a) by som letieť vytvorilo tanečné divadlo ATak pri príležitosti 100. výročia od narodenia blahoslavenej Zdenky Schelingovej (24. 12. 1916). Je pripomienkou jej života ako cesty s pohľadom upretým k nebu, života naplneného túžbou letieť vždy vyššie a vyššie. Tanec sprevádza hovorené slovo a hudba – autentické modlitby a úvahy Zdenky Schelingovej zhudobnené špeciálne pre toto predstavenie Tvorivou skupinou Poetica Musica.

Vstupné na toto podujatie je dobrovoľné.

poetica musica
Poetica Musica

Poetica Musica je tvorivá skupina, ktorá spája mladých talentovaných ľudí s cieľom vytvárať, ponúkať a prezentovať umelecké programy na rôzne spoločenské a duchovné témy. V nich chcú poetickou a hudobnou formou sprostredkovávať hodnoty, príbehy a postrehy zo života.

Stálymi členmi sú Martin Gnip (koordinátor, autor námetov, textov), Zuzana Eperješiová (texty, hudba, klavír, spev), Michal Lörinc (bicie, klávesy), Peter Jakab (gitara, mix, mastering), Pavol Jakab (basgitara). Zastrešuje ich SinusRecords vo Valalikoch pri Košiciach. Spolupracujú aj so štúdiom Klakson v Košiciach.

Externe spolupracujú aj Vladimír Štefanič, Branislav Polča, Dominika Gurbaľová, Júlia Čekaňáková, Janka Bartošová, Jana Tomondyová, Stanislav Andiľ, Juraj Bochňa. A mnoho ďalších umelcov i talentovaných mladých ľudí…

logo tanečného divadla ATak
Tanečné divadlo ATak

Od svojho vzniku v roku 1998 sa tanečné divadlo ATak neustále hýbe a atakuje publikum. Má za sebou 500 vystúpení naprieč Slovenskom, okolitými štátmi aj ďalekým zahraničím. Vyjadruje sa tancom a symbolmi, útočí na tajné zákutia duše a vynáša na svetlo pravdu o ľudských slabostiach. Pôvodne partia bratislavských gymnazistov sa rozprástla na nadšencov z celého Slovenska.

V centre pozornosti ATaku je vždy človek. Niekedy zasadený do vymyslených príbehov či rozprávok (Nechcené REQUIEM, Nič, s.tr.o.MY, smeti!, zloDEJ, XXL, Záh(r)ada, zimOsen, koNIEc, Galéria), inokedy zakorenený do reálneho predobrazu z histórie (Golgota, Šero, Slnko za mrakmi, eX.o.dus., Pra(e)meň, (v)RAJ, OKO, S(h)alome, Chcel(a) by som letieť).

Hoci sa Boh vždy nespomína explicitne, jeho nepochopiteľná láska k človeku je v pozadí každého námetu. Bez nej si nevieme vážiť slobodu ani život. Bez lásky žijeme v šere, na smetisku vlastných dejín, meníme sa na neplodné stromy, žijeme za múrom, v slzách, vysycháme, starneme a zamŕzame. Zachraňujúca láska môže mať podobu obetujúcej sa matky, slnka, anjelov či mladého klauna… Je to ale vždy láska a nákazlivá chuť žiť, ktorou chce ATak „útočiť“ aj naďalej.